Rímsky Dom
|
1 Atrium |
|
8 Tablinum |
Rímske Domy
Stredobodom
prvých Talianských domov bol atrium, s malou záhadou, takzvaný horticus,
na konci doma. Ale klasický Rímsky dom bol oddelený na dve časti.
Stredobodom prvej bol atrium, druhej peristylum. Peristylum
vyrastlo od skôršého horticus.
Atrium
a peristylum boli ideálne prispôsobené na horucú klímu Stredozemnských
krajín. Mali otvorené strechy, a tým pádom mohol vzdúch obiehať okolo
domu, do chodieb a do izieb. Do malého rybníku v atriume, impluvium,
tiekla voda keď pršalo, v peristyliume polieval dažď kvetov. K
ampluviume bolo spojený podzemský nádŕž, kde sa zbieralo náhradná
voda.
Rímsky
dom bol do takej utvarený pre ľuďov z južnej Európy, že keď
Rímania vybudovali svojé domy v severnom Taliansku, alebo vo svojích
Severoeurópských provinciach, používali system vykurovania, čim sa horucý
vzdúch prudilo pod dlažbou a podĺž stien.
Rímske
domy vcelku nemali žiadné okna, alebo len málo, ale dostali svetlo cez otvorov
v atriume a peristyliume. Domy sa postavili väščinou len
jednoposchodové, a keď bolo prvé poschodie, tak bolo veľmi malé s
malým množstvom izieb. Izby boli vymyslené tak, aby vykonávali len jednú
službu, triclinium bolo len pre jedenie, cubiculum len pre
spanie, atď.
Zaujímavá
vec o usporiadovani Rímskych domov bolo, že mena pre izby v prednom časti
domo okolo atrii, sú Latinské,
kdeže tie v zadnom časti sú prevážne Grécke.
Typický
Rímsky dom neosidlila len jedná rodina (ale musíme brať do úvahy, že
Rímske rodiny boli väčšinou rozšírené, zhŕnujúc mnohých generácii.)
Vestibulum a
Fauces
Rímský
dom nemál vchod priamo pri ulici, ale dostalo sa k nemu cez malej
cestičky, vestibulum. Malá chodba, ktorá viedla od hlavných dverách
k atriume, sa volala Fauces.
Posticum
Okrem
hlavných dverách, bol aj vchod pre sluhov, posticum, väščinou pri boke
doma. Používali to otroci, sluhovia, prostí návšťevníci, a aj Pán doma,
keď chcel niekedy odísť z domu bez toho, že by ho ľudia na ulici
videli.
Atrium
Atrium
bol pôvodne spálňa matkej rodiny v starom Latinskom dome, kvôli čomu
tam stal posteľ, lectus genialis, oproti vchode do atria.
Rímania nechali posteľ tam ako symbol svätosti manželstva (Ženich tam
stale podával svojú nevesta ako súčasť sobášovej rituály.) Ale
prenich to hralo len symbolickú úlohu. Ďalšý symbol spojený s atriuma
bol kozum. V prvých domov kozub, čo symbolizovalo domacnosť, stalo v
prostredie atriuma, stredobod domy a rodiného života. Ale klasický
Rímsky dom nemá kozubu v atriume. Nie je vlastne iste kam veľmý
symbolický Kuzob potom presunuli.
Impulvium
bol malý ribník častočne pod zemou kam padlo dážď. Niektoré
príkladi, ktoré ostali, sú krásne ozdobené. Otvor v strope vyžiadoval nejaký
spôsob ako udŕžovať strechu, a v tom sa dá rozlíšiť medzi
piatimi druhami atriuma.
atrium tuscanum: Tento druh
nemál žiadne stĺpy. Vaha stropa uniesli krokvicy. Aj keď bolo drahé
to postaviť, ten štyl sa najviac používal vo vybudovani Rímských domoch.
atrium tetrastylum: Tento štyl
mal jeden stĺp pre každý roh impulviuma.
atrium corinthium: Tento druh
bol podobný ako atrium tetrastylum, ale mal väčšiu otvoru v streche
a viacerých stĺpov.
atrium dispoluviatum: Strecha
náklaňano sa k bočným múram, viac vody tým padom tieklo do iných
miesach než do impulviuma.
atrium testundinatum: Ten štyl
nemál vôbec otvor v streche, uživalo sa to len u malých, prostých domov.
Ako
stredobod doma bol atrium najkrajšie oznobená zo všetkých izieb, v
ňej bol malý oltár (lararium) k duchom predkov (lares),
rodinná pokladnica (arca), a niekedy aj busta Pána doma.
Tablinum
Tablinum
bol veľkou izbou na privitanie hosti. Stal medzi atriuma a peristyluma.
Väčšinou neboli vôbec múry medzi tablinou a atriuma, ani
medzi ňim a peristylumom, a keď tak len malé. Bolo oddelené od
atriuma len záclonou, čo sa dala ľachko odťavoať, a
od peristyluma drevenou závesou alebo širokými dverami. Tým pádom,
keď bolo horuce a sa odťahoval záclon a otvorili dvery, tak si moholo
pozerať od atria, cez tablinuma, do peristyluma. V
prvých domoch bola tablinum študovňa hlavy rodine, paterfamilias.
Alae
Alae
(množne čislo slova ala, čo znamena “kridla”) boli otvorenými
izbami na obidvoch strán atriuma. Načo sa používali je neznamé
dnes. V starých talianských domoch, kde atrium bola zakritá, mali alae
okna, čím sa dom osvietil. Ale potom čo začali sa vybudovať
domi s otvorenou strechou nad atriuma, a prestalo sa väčšinou
používať okna, stratili svoj zmysel. Zdá sa, že sa vybudovali skôr kvôli
tracicii než lebo mali nejaký účeľ.
Triclinium
Triclinium
bolo miesto kde Rímania jedli. Na začiatok sa jedlo v atriume, v tablinume,
alebo v jedalni v izbe nad tablinume, ktorá sa volala cenaculum.
Ale keď sa začalo podľa Gréckeho
zvyku jesť ležajúc na lavicu, sa triclinium stal izbou sam
v sebe. Mnohé domy mali viacerých triclininumov, aby rodiny mohli
vybrať, že v ktorej izbe chcu na určitý deň jesť.
Andron
Andron bol meno na chodbu ktorá
viedla od atriuma do peristyluma.
Peristylum
Peristylum bol v Rímskom dome
záhradou. Ale v prípade Rímskeho doma bola záhrada súčasťou doma
samého a bolo obklopené stĺpami, ktoré udŕžovali strechu.
V ňom sa pestovali kvety, najmä ruže, fialky a ľalie. Malé
sochy a ďalšie ornamenty alebo nábytok by ozdobili priestor kde, keď
svietilo slnko, sa aj jedávalo.
Exhedra a Oesus
Tak ako tablinum stál za atriuma, tak isto stál exhedra za peristyluma. Bolo to
priestorná izba, asi taka veľká ako tablinum, ako hrala úlohu
veľkej jedálni alebo obývačky. Oesus (z Grécke slovo oikos,
dom alebo izba) bolo to isté ako exhedra, len pod iným názvom.
Keď tá izba bola ozdobená stĺpami tak sa volala oecus corinthum.
Cubiculum
Cubiculum bol v Rímskom
dome spálňou. Spálňe okolo atriuma boli väčšinou menšie
než okolo peristyluma. K Rímanom tie izbe boli menej dôležité abo
iné izby v dome. Stropy boli často nizké, a tým pádom vizerali
byť stiesnené a mruté miestnosti. Podľa Rímskej tradície
dávať kažej izbe určitú úlohu, dlaždové mosaicy často
označili kde sa mala dať posteľ. Niekedy pred spalňou bola
malá predizba, kde by sluhovia spali.
Taberna
Taberna v Rímskom dome
mohla byť izba, ktorá obklopila atriuma, ale ktorá mala vlastný
vchod z vonka a nieviedla do domu. Tie malé izby sa tým pádom dali
používať ako obchody. Väčšinou mali tehlový pokladničný stôl kde
sa ukladalo tovar pri vchode. Dnu boli jeden alebo dve zadné izby.
Zvyčajne sa pridalo ďalšie poschodie tým že sa rozdelovala izbu do
dvoch časti, kde výššia sa volala perugla. V tých stiesnených bytov
žili veľmý chudobné rodiny, možno chudobná klientová rodina oddaná
majiteľovi doma. Taberna sa nie vždy používala na ubytovanie, ale
niekedy bola jednoduchou kôľnou kde sa odkladali veci, ktoré nie boli
vhodné dŕžať v dome.